Novinky

Prinášanie Lilien Joy Johnson

10.02. 2019

Druhú februárovú nedeľu sme mali slávnostnú udalosť, kedy sme sa mohli modliť za požehnanie malej Lilien. V úvode bohoslužieb naše deti zaspievali piesne a zarecitovali básničky.

Príhovor: br. kazateľ Michal Šinko  - Marek 10,13-16

  • narodenie dieťaťa je jedno z najradostnejších udalostí v živote človeka
  • v prečítanom texte môžeme vidieť dve skupiny ľudí, ktorí sú s Ježišom
  1. sú to rodičia, ktorí túžia po tom, aby sa Ježiš dotkol ich detí a aby ich zobral na svoje ruky a požehnal ich
  • mali by sme ukazovať našim deťom, že je dobré byť s Ježišom a prinášať ho ku Ježišovi
  • vychovávať ho tak, aby chcelo byť s Ježišom
  1. ďalšia skupina ľudí boli tí, ktorí im v tom chceli zabrániť
  • ako cirkev sa podieľame na tom – môžeme byť pomocníkom alebo prekážkou rodičom, ktorí vedú deti ku Kristovi
  • ako vidia deti Krista v mojom živote, akým príklad im dávame?
  • prinášanie dieťaťa nie je krst, ale odovzdávanie dieťatka Kristovi s dôverou, že On sa o naše dieťa postará
  • verš, ktorý vybrali rodičia pre Lily je zo Žalmu 139,14

Noah Johnson

  • aké veci zanechávame pre svoje deti?
  • niektoré dostávajú od nás niečo fyzické (napr. výzor, podobnosť s nami), alebo časť osobnosti, hodnoty
  • čo sú tie najdôležitejšie veci, ktoré by sme chceli zanechať pre svoje deti?
  • podľa internetu je to vzdelanie, učiť deti úprimnosti, usilovne pracovať, empatii, učiť ich ako milovať, dávať im dostatok času
  • podľa mňa je najdôležitejšie to, čo sa píše v 1.Kor. 15,3: „predovšetkým som vám odovzdal to, čo som prijal, že Kristus zomrel za naše hriechy, pol pochovaný a na tretí deň bol vzkriesený“
  • to, čo by som ja chcel dať svojim deťom je to, aby mali slobodu v živote teraz a aj neskôr
  • Boh dodržuje svoje sľuby
  • Ježiš je živý Boh a môžeme mať živý vzťah s ním
  • len z milosti Božej som, kto som. Boh ma premieňa na svoj obraz.
  • Je dôležité, aby naše deti vedeli, že ich milujeme, ale tiež aby vedeli, že ich miluje Boh. Aby vedeli, že sú súčasťou pozemskej rodiny, ale aj tej Božej rodiny.

Odkaz na ďalšie fotky: galéria

Návšteva Vlada Boška  3.2.2019

Večera Pánova:

  1. Pán Ježiš zomrel za naše hriechy, sme zmierení s Bohom v Kristovi
  2. Večera Pánova je predobraz toho, čo sa udeje po vzkriesení v nebi – hostina s Bohom
  3. V Kristovi tvoríme jednu rodinu

Kázeň: Efežanom 5, 1-20

  • napodobňujte Boha a žite v láske, učiť sa od neho
  • až keď sme premenení, môžeme slúžiť
  • milujte sa navzájom, ako Kristus miloval vás
  • oblasti, v ktorých môžeme upadať do hriechu: sexualita, jazyk, peniaze
  • peniaze sú nám zverené, sme správcami, duchovný život sa nemeria bohatstvom
  • sloboda od peňazí
  • dávanie núdznym – varovanie pred lakomstvom
  • verš 5: ani jeden smilník, nečistý, lakomec, modloslužobník nemá dedičstvo v kráľovstve Kristovom
  • Boh odpúšťa hriech, ale netoleruje ho
  • milosť znamená odpustenie hriechu a sila k novému životu
  • verš 13 a 14: cesta otvorenosti, pokánia, úprimnosti a pravdivosti – vynášanie vecí na svetlo
  • „prebuď sa kto spíš“ – spánok kresťana je smrť, prebudenie je vstanie z duchovnej smrti
  • byť činiteľmi slova, nie len poslucháčmi
  • aby sa viera stala vierou žitou.
  • hľadanie Božej vôle – porozumenie Božej vôli vyžaduje hľadanie, skúmanie, Božiu múdrosť
  • plnosť Ducha – za plnosť Ducha sa potrebujeme modliť, potrebujeme prosiť o plnosť Ducha Svätého
  • potrebujeme v živote vytvoriť priestor pre Ducha Svätého
  • dobrorečenie – vďaka a chvála
  • spievajte pieseň srdca Pánovi – prejav radosti – mala by to byť bežná skúsenosť nášho života

 

Otázky:

  1. Čo toto slovo hovorí konkrétne do môjho života?
  2. Čo s tým mám urobiť?

 

 

 

 

Nový rok 2019

Kázeň:  „Odpúšťajte, aby vám bolo odpustené“   Matúš 6,14

Je to dôležité: lebo to Ježiš zdôrazňuje a pretože hriech je problém večnosti

    Je to dôležité aj preto, lebo ak nemáme odpustené hriechy, s Bohom sa stretávame ako s naším Sudcom. Od toho, či mám Bohom odpustené hriechy, závisí môj život tu a teraz, no i celá moja večnosť. Božia odplata za hriech je smrť, t.j. život bez Boha, večná smrť. Božie odpustenie je teda otázkou večnosti.

Ak vy odpustíte ľuďom

    Odpustiť znamená, že sa vzdám osobnej pomsty. Vzdávam sa všetkých skutkov, všetkých zlých rečí a všetkých myšlienok proti človeku, ktorý mi ublížil. Nebudem mu nijako škodiť. Nebudem o ňom rozprávať zlé veci, nebudem rozprávať o jeho hriechoch. Rozhodnem sa žiť s následkami ublíženia bez toho, aby som mu to chcel vrátiť. A neprajem mu, aby trpel za to, že mi ublížil. Odpustenie musí byť vecou srdca. V srdci musím odpustiť. Odpustiť neznamená súhlasiť s hriechom, nie je to povedať „je to v poriadku, nič sa nestalo“. Stalo sa veľa, zlé a nie je to v poriadku. Ale ja ti to odpúšťam, nebudem ti to odplácať, nebudem to pripomínať, nebudem sa k tomu vracať, nebudem o tom rozprávať druhým. Pre odpustenie je dôležité rozoznávať zlo ublíženia, ktoré odpúšťaš. Inak sa k tomu budeš vracať.

Odkiaľ vziať silu?

    Čítame: „Odpusť nám, ako my odpúšťame.“ V Biblii máme však aj inú vetu: „Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým!“ (Kol 3,13). To je norma – odpustiť bratovi tak dôsledne, ako mne Pán odpustil. To je aj zdroj – mne odpustil Pán a preto viem i ja odpúšťať. Ak ide o závažné ublíženia, hlboké rany, môže pomôcť, ak aspoň trochu precítite Božie odpustenie svetu. Božie odpustenie stálo Boha strašne veľa. Pozrite sa na Ježiša na kríži. Syn Boží. Kresťan musí prežiť, že utrpenie Syna Božieho bolo väčšie, než všetky utrpenia sveta. Jeden kazateľ povedal: že ak o tom pochybuješ, nevieš skutočne odpúšťať. Čo sa stalo, je zlé, hrozné, proti Bohu, katastrofa, ale odpustím, lebo Ježiš to vzal na seba.

Záver

    Tento verš je pre náš cirkevný zbor. Cirkev je zo svojej podstaty spoločenstvo, ktoré zdieľa Božie odpustenie. Mne bolo odpustené, tak aj vám všetkým odpúšťam. Dnes, zajtra, sedemdesiatkrát sedem krát, donekonečna. Bez toho spoločenstvo nebude žiť a rozvíjať sa. Je niekto, komu si ublížil? Priznaj si to, pros o odpustenie. Je niekto, kto ti ublížil a neodpustil si mu? Odpusti. Vzdaj sa každej pomsty, zlých myšlienok, zlých slov o ňom a nahraď ich dobroprajnosťou zo srdca. Lebo ak my odpustíme ľuďom ich poklesky, aj nám odpustí náš nebeský Otec. Ak neodpustíme ľuďom, ani nám neodpustí náš nebeský Otec. Buďme spoločenstvom odpustenia. Buďme spoločenstvom, na ktorom potom môže byť Božie požehnanie namiesto Božieho súdu.

 

ALIANČNÝ MODLITEBNÝ TÝŽDEŇ

Jednota v Rozmanitosti

17.-13. Január 2019

 

DEŇ 1 – JEDNOTA V LÁSKE

    K nášmu prekvapeniu apoštol Pavol vyzýva efezských kresťanov, aby si navzájom pomáhali v láske (Ef 4: 2). Láska nie je len pocit, nie je egocentrický, nie je podmienený. C.S. Lewis povedal: "Láska nie je láskyplný pocit, ale trvalé želanie pre konečné dobro lásky, pokiaľ sa dá získať."
Ale Pavol vyzýva efezských veriacich, aby nasledovali pravdu v láske (Ef 4:15). Takže sa nesnaží vyčleniť alebo relativizovať jasné doktríny alebo etické definície. A ak nazývam "láskou" moje váhanie byť pravdivý a úprimný voči osobe, ktorá je v hriechu, dokazujem, že v skutočnosti môžem "milovať" svoje vlastné pocity viac ako skutočné záujmy človeka.

DEŇ 2 – JEDNOTA V DUCHU

    V zbore v Korinte sa dialo niečo zvláštne: bol bohatý na poznanie a duchovné dary, avšak jeho členovia sa postupne vzdialili od seba, v smutnom procese rozdelenia. Výsledkom bolo vytvorenie štyroch rôznych skupín okolo štyroch vodcov (1 Kor 1: 4-17). Všetci veriaci sú súčasťou tela Kristovho a pod Jeho vedením. V tomto tele sú všetci členovia cenní, nezávisle od ich národnosti, ich spoločenského postavenia alebo duchovných darov, a všetci sa stávajú jeho súčasťou tým istým spôsobom: prostredníctvom obnovy Duchom Svätým. Zohráva kľúčovú úlohu v celom tele, pretože On je ten, ktorý rozdeľuje dary a má na srdci ich spoluprácu. Od nás sa teda očakáva, že budeme spolupracovať s Duchom, "piť" od neho (1Korintským 12: 4-31). Toto bol problém ktorý mali Korinťania...

 

DEŇ 3 – JEDNOTA VO VIERE (VYZNANÍ)

    Efežanom 4 sa zaoberá jednotou Ježišových nasledovníkov. Jedným z aspektov tejto jednoty je viera. Ale čo je táto jedna viera? Myslím, že autorovo zameranie vo verši 13 nám dáva predstavu: "až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista." Skutočná jednota vo viere je v osobe Ježiša. Jednota viery je v Bohu, ktorému sme verili. Môže existovať veľa dôležitých doktrín, ale myslím, že všetci sa zhodneme na tom, že keď sa stretneme v Ježišovi, všetci sme schopní byť jednotní. Keď sa stretneme v Bohu, ktorý sa stal človekom, aby s nami komunikovali (až do tej miery, že zveril svoje zjavenie knihe napísanej ľuďmi - Biblia), môžeme akceptovať výzvu, aby sme boli jednotní. Ak sa Boh stal jedným z nás, môžeme byť jednotní aj my s inými ľuďmi.

 

DEŇ 4 – JEDNOTA V KRSTE

    Apoštol hovorí o krste ako o verejnom vyznaní "jednej viery" a "jedného Pána", to znamená zasvätenie veriaceho Kristu, ako aj zasvätenie v Jeho telo (Cirkev). Krst, ktorý sme všetci jedného dňa dostali, vyhlasujúc rovnakú vieru v toho istého Pána, nás všetkých postaví na rovnakú úroveň. V tomto nie je žiadny rozdiel medzi Židom a Grékom, alebo otrokom a slobodným, alebo mužom a ženou (Gal 3: 26-28). To však neznamená, že v ničom inom už nie sme iní, muži a ženy z rôznych kultúr (často z tej istej kultúry) sa naďalej navzájom odlišujú. Tieto rozdiely však nerušia skutočnosť, že sme všetci rovnako zachránení milosťou, a to prostredníctvom tej istej viery v tom istom Pánovi - fakte, ktorý sme prišli vyznať v tom istom symbole krstu.

 

DEŇ 5 – JEDNOTA V TELE

    V 1. Korinťanom 12: 12-31 to Pavol popisuje veľmi ilustratívne: všetci sme rozdielni, ale všetci sme členmi toho istého tela. Všetci máme odlišné črty a plníme rôzne funkcie, ale my sme jedno v Kristu. Boh je nádherný tvorca a nám dal jedinečnú individualitu, ktorú dopĺňajú aj ostatní. Teda všetci sme potrební, aby Jeho telo správne fungovalo a jeho práca sa konala (Rim 12: 3-5). Pavol hovorí, že sa potrebujeme navzájom, či už sme nohy, ruky, uši alebo oči. A my všetci spolupôsobíme tým, že sme spojení s hlavou, ktorou je Kristus, ktorý nás zjednocuje a vedie (Kol.2, 19, Ef 4, 15-16). Budujme sa navzájom a pomáhajme si (Ef 4:16).

 

DEŇ 6 – JEDNOTA V MISII

    V Ef 4: 1 a 4 čítame o povolaní alebo misii, k čomu sme boli povolaní, v jednote s tými, ktorí majú rovnakú nádej. To znamená, že všetci veriaci majú službu zmierenia, ktorou ako veľvyslanci v Kristovom mene máme prosiť: zmierte sa s Bohom (2 Kor 5,18-20).

    Aby sme mohli splniť akúkoľvek spoločnú misiu, musí existovať tím ľudí pracujúcich v jednote, poriadku a koordinácii, aby všetko fungovalo. My kresťania často kazíme jednotu, pretože sme neprijali rozmanitosť, ktorá existuje medzi nami. Nie sme nevyhnutní na to, aby sme naplnili Božie poslanie, ale máme privilégium a príkaz byť jeho súčasťou. V Jánovi 17:18 Ježiš hovorí: "Ako si ma poslal do sveta, tak som ich tiež poslal do sveta". Táto misia je povinná, je transcendentálna a je spoločná pre Boží ľud. Je potrebné osloviť stratených. A diabol sa vždy pokúša zničiť jednotu, po ktorej Ježiš túži. Veriaci majú byť jednotní, ako je On s Otcom (Ján 17,21).

 

DEŇ 7 – JEDNOTA VO VÍZII

Po prvé (v.1-2) sa musí naša vízia zamerať na naše srdce, na spôsob akí by sme mali byť. Pavol nás nalieha, aby sme sa starali o našu povahu vo vzťahu k nášmu spoločenstvu ako telu: pokora, jemnosť, trpezlivosť a strpenie.

Po druhé (v. 7-16), naša vízia sa musí zamerať na naše ruky, na spôsob akým by sme mali konať. Pavol nás vyzýva, aby sme využili dary, ktoré nám boli dané. Povolanie v Kristovi vedie k činnosti v službe a budovaniu tela, aby dosiahlo celú mieru plnosti Krista (v.13).

A po tretie (v.17-29), naša vízia sa musí zamerať na našu myseľ, na spôsob akým by sme mali myslieť. Pavol trvá na tom, že musíme žiť učením, ktoré sme dostali; ovocie vidieť v obnovenej mysli a tiež v našom novom ja, ktoré sa odráža do zmeneného správania.

 

DEŇ 8 – JEDNOTA V KRISTU

 “Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo mňa; aby všetci boli jedno, ako Ty, Otče, si vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet veril, že si ma Ty poslal.” Ján 17: 20, 21

    Toto je najsilnejšia modlitba Učiteľa, ktorá nám odhaľuje najintímnejšiu časť Jeho srdca. Bol obetným baránkom na oltári a vo svojich posledných chvíľach Spasiteľ nielen želá spásu svojmu ľudu, ale sa uchádza o jednotu tých zachránených, aby boli spasení, mohli byť zjednotení.
Jednota bola v čase takého utrpenia taká blízko k srdcu Spasiteľa, že by sme to mali považovať za niečo neoceniteľné. Jednota nie je automatická, musíme na nej pracovať a nie je ľahké ju dosiahnuť. Dosiahnutie jednoty si vyžaduje úmyselnosť, úsilie a zrelosť.
Musíme budovať jednotu založenú na láske, ktorú Pán Ježiš žiada, aby sme navzájom spolupracovali a robili to, čo je v našich silách, aby sme milovali iných, ako nás Ježiš miloval. Kristus sa modlí za jednotu svojej Cirkvi, aby všetci svätí boli vedení k jednote života v Ňom. Nech sa stane!  Amen.

 

Silvester 2018

Vedenie: br. Pavol Šinko

„Radosť je vlajka, ktorá veje nad hradom tvojho srdca, keď kráľ je doma“

Kázeň: br. kazateľ Tomáš Kohút

Text: Rimanom 8,28

„Všetky veci slúžia na dobro tým, ktorí milujú Boha“

Všetky veci. Teda všetky. Dobré i zlé, príjemné i nepríjemné, úspechy aj neúspechy, pády i víťazstvá. Aj sklamania a straty. Radosti i smútky. Veselosť i depresia.

Slúžia na dobro. Čo je dobro? Dobré je, ak sme zdraví? Dobré je, ak sa máme radi? Dobré je, ak sme bohatí? Dobré je, ak máme kde bývať? Dobré je, ak sa cítime šťastní? Zaujímavé, že oveľa viac šťastných ľudí je medzi chudobnými, než medzi bohatými. Mnoho chorých ľudí žijú kvalitnejší život, ako mnohí zdraví. Čo sa tu myslí tým „na dobro“? V 23. čítame, že ide o synovstvo a vykúpenie tela. Vykúpenie tela, to je do slobody od pominuteľnosti, skazy. Sláva synovstva, sláva Božích detí, to je skvelosť, ktorú má Kristus, Boží Syn. Boh tých, ktorých povolal, predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. Teda dobro je podobnosť na Krista. Tí, čo veria v Pána Ježiša Krista, boli zachránení v nádeji. Sláva Božích detí sa má zjaviť. Boží zámer je zrejmý – priviesť svoje deti do slávy, byť ako Kristus. Jeho zámer sa nezmení. Nevidíme túto slávu. Ale v nádeji očakávame. Ani Ducha svätého nevidíme, ale prichádza pomôcť tam, kde sú Božie deti slabé. Vďaka nemu všetky veci slúžia na dobro Božím deťom. A aj keď nie sme ešte v sláve, sme k tomu povolaní a smerujeme k nej. Každý deň sme bližšie k tejto sláve. A to čím viac dovolíme, aby Duch svätý nám pomáhal. 

 

Svedectvami poslúžili:  Timotej Kapinay, Lukáš Mareček, Betka Ďalogová

Báseň:  Jarmilka Kičinová

Služba spevom:  mládež, manželia Demjanovci, chválospevová skupina

 

Odkaz na ďalšie fotky: galéria